Kontaktné šošovky sú obľúbený, účinný a bezpečný spôsob riešenia očnej vady. Teda za predpokladu, že sú používané správne a že je o ne správne postarané.
Situácia na povrchu oka, kam šošovky vkladáme, totiž vôbec nie je taká jednoduchá, ako by sme si mysleli. Našim prianím by boli hygienicky čisté spojovky, ale pravda je taká, že povrch každého jedného oka je plný rôznych baktérií a tie ochotne a radi osídľujú aj kontaktné šošovky. Ak nepoužívate jednodňové šošovky, ktoré na konci dňa jednoducho vyhodíte, potom Vám nezostáva než svoje šošovky po každom nosení dôkladne čistiť. Na čistenie pritom môžete použiť buď niektorý z mnohých tzv. viacúčelových roztokov (multi-purpose), alebo môžete siahnuť po roztoku na báze peroxidu vodíka. Ktorý si teda vybrať?
Napriek tomu, že viacúčelové roztoky často sľubujú veľa pridaných výhod (napr. zvlhčenie očí, dlhšiu dobu komfortného nosenia šošoviek a pod.), my v našej praxi dlhodobo odporúčame používanie peroxidových roztokov.
Viacúčelový vs. peroxidový roztok
Jeden z dobrých dôvodov sme uvádzali v jednom z minulých článkov "Kontaktné šošovky - aké problémy Vám môžu spôsobiť" a tu je ďalší dôvod pre naše odporúčanie. Nedávna štúdia publikovaná v prestížnom odbornom časopise Eye Contact Lens hodnotila prítomnosť baktérií priľnutých na povrchu nosených kontaktných šošoviek.
U každého nositeľa sa zaznamenalo, aký typ roztoku používal - či peroxidový alebo viacúčelový s dezinfekčnou zložkou PHMB. V štúdii bolo analyzovaných 84 kontaktných šošoviek, z ktorých na 64 z nich bola nájdená výrazná mikrobiálna kontaminácia. Nájdených bolo celkovo 19 rôznych kmeňov baktérií a 167 jednotlivých bakteriálnych druhov. Najhojnejšie boli zastúpené baktérie Enterokokus, Streptokokus, Stafylokokus ale aj Korinobaktérie a Ralstonia z kmeňa Proteobaktérií. Z 20 šošoviek, ktoré neobsahovali bakteriálnej DNA patrilo 16 z nich (80%) tým nositeľom, ktorí používali na čistenie peroxidový roztok.
U tých šošoviek, ktoré boli čistené viacúčelovým roztokom bola celkovo výrazne vyššia diverzita bakteriálnych druhov, než u šošoviek čistených peroxidom. Počet Korinebaktérií, baktérií Haemofilus a Streptokokus bol u užívateľov multifunkčných roztokov 4,3 x, 12 x a 3 x vyšší, než pri peroxide.
Vadia nám vôbec baktérie?
Všetci nositelia, vrátane tých, ktorých šošovky boli výrazne kontaminované baktériami, boli pritom asymptomatickí, teda neopisovali žiadne subjektívne problémy pri nosení ani podráždenie očí. Nastáva teda otázka, či očiam na šošovkách skutočne baktérie vadia a ako.
Skutočnosť je taká, že bakteriálna záťaž nemusí ihneď viesť k akútnym zápalom, ale výrazne zvyšuje riziko ich prepuknutia.
Aj prítomnosť nepatogénnych baktérií na povrchu šošovky totiž stimuluje imunitnú reakciu rohovky a vedie k migrácii bielych krviniek do toho miesta rohovky, ktoré je v tesnom kontakte s bakteriálnou náložou na šošovke. Klinicky sú tieto zhluky bielych krviniek viditeľné pri vyšetrení na štrbinovej lampe ako drobné, belavé alebo šedavé okrúhle okrsky v prednom epitele rohovky. Nositeľ ich sám voľným okom nevidí a častokrát o ich prítomnosti ani nevie. Oči môžu byť pokojné, alebo rôzne podráždené a začervenané.
Riziká biofilmu
Nepatogénne baktérie, ktoré sa na šošovkách zachytávajú, sa čoskoro začínajú organizovať a tvoriť tzv. biofilm. Biofilm je dômyselne organizovaná zosieťovaná štruktúra, kde sú baktérie veľmi dobre chránené proti dezinfekčným látkam z roztokov. Tak sa baktérie v biofilme ďalej množia a biofilm vyzrieva. Na takomto teréne potom stačí málo, aby sa uchytili a rozmnožili aj agresívne, silne patogénne kmene, ako je Pseudomonáda alebo Akantaméba. Biofilm sa vytvára ako na povrchu šošoviek, tak na vnútornom povrchu púzdra. Preto je nesmierne dôležité kontaktné šošovky meniť v termínoch, ktoré sú odporúčané a púzdro najdlhšie po 30 dňoch používania.
Vďaka jednoduchému použitiu, vysokej efektivite a absencii konzervačných látok, odporúčame v našej praxi peroxidový roztok (např. Refine One Step) všetkým nositeľom šošoviek - vrátane mäkkých, tvrdých aj hybridných.