Čo je myopia
Krátkozrakosť (po lat. myopia) je refrakčná očná chyba, ktorá spôsobuje, že človek nedokáže zaostriť do diaľky. Videnie do blízka je, naopak, veľmi dobré. Krátkozrakosť sa koriguje sklami s mínusovými dioptriami (rozptylkami).
Najčastejšou príčinou krátkozrakosti je fakt, že očná guľa rastie nekontrolovane smerom do dĺžky (odborne povedané, narastá tzv. axiálna dĺžka oka). Očko novorodeniat je maličké a celé detstvo postupne dorastá. Okolo šiesteho roku dieťaťa dosiahne oko optimálnu dĺžku 22 - 24 mm. To je hodnota, pri ktorej je dosiahnutá tzv. emetropia, teda stav, keď človek vidí dobre a nepotrebuje okuliare. Ak sa však rast oka v správnej chvíli nezastaví a ono rastie ďalej, takže dosiahne viac, než je ideálnych 22 - 24 mm, vznikne krátkozrakosť (myopia).
Samotný nárast očnej gule nie je veľký – stačí však iba 1 mm predĺženia oka v jeho zadnej časti – tzv. nárast axiálnej dĺžky o 1 mm, a vznikne chyba -3,0 dioptrie.
Riziká a komplikácie vyplývajúce z krátkozrakosti
Predĺženie tzv. axiálnej dĺžky oka – teda to, že sa očná guľa pri svojom zadnom póle pretiahne, prináša okrem nepohodlia z rozmazaného videnia aj nezanedbateľné zdravotné riziká. Pretože vnútorná časť očnej gule je vystlaná veľmi jemným tkanivom – sietnicou – spôsobí natiahnutie gule zároveň aj natiahnutie a pretenčenie sietnice. Takto zmenená sietnica je náchylnejšia na vznik trhlín, dier a degenerácií, ktoré sa na očiach s -3,0 dioptriami objavujú až 3-krát častejšie, ako na očiach bez dioptrií. Ak má napríklad oko -6 dioptrií, vzrastá až 9-násobne riziko odlúpnutia (amócie) či natrhnutie sietnice. Ďalším rizikom je vyššia náchylnosť na glaukóm (zelený zákal) a kataraktu (sivý zákal). Všetky uvedené stavy ohrozujú zrak a ľuďom vo vyššom veku pre ne hrozí aj jeho úplná strata.
Tabuľka ukazuje, ako narastá riziko komplikácií u krátkozrakého oka oproti oku zdravému - bez dioptrie.
Význam prevencie – manažmentu
Čím viac sa oko predĺži, tým vyššie sú riziká následných zdravotných komplikácií. Preto je potrebné bojovať proti akémukoľvek ďalšiemu nárastu axiálnej dĺžky oka. V odborných kruhoch platí príslovie every millimeters matters – na každom milimetri záleží. To znamená, že každý milimeter, ktorému zabránime, aby sa axiálna dĺžka oka nežiaduco predĺžila, sa počíta!
Inými slovami – proti krátkozrakosti treba bojovať. Súčasnými metódami ju síce nedokážeme úplne vyliečiť, ale dokážeme spomaliť jej progresiu (ďalší nárast) priemerne o 40 – 50 percent.
V praxi to znamená, že dieťa, ktoré by bez liečby skončilo na -6 dioptriách, dokážeme pri vhodne zvolenom manažmente udržať na -3,0 dioptriách. A to znamená obrovský rozdiel – nielen vzhľadom na kvalitu jeho života, ale aj na možnosť eliminácie možných rizík a komplikácií pri vyšších dioptriách.
Príčiny progresie (nárastu) krátkozrakosti
Za príčinu prílišného rastu očnej gule sa ešte pred dvadsiatimi rokmi považovala iba dedičnosť. Predpokladalo sa, že ak je krátkozraký jeden rodič, je 25-percentné riziko, že bude krátkozraké aj dieťa, a že pri krátkozrakosti oboch rodičov stúpa toto riziko na 50 percent. V poslednom čase sa však ukazuje, že enormné zvýšenie počtu krátkozrakých detí nemožno vysvetľovať iba genetickými príčinami. Začalo sa uvažovať o možnom vplyve prostredia, životného štýlu, práce do blízka, používania mobilných telefónov, tabletov a počítačov.
Zistilo sa, že na rast oka má naozaj vplyv blízkosť okolitých predmetov, tzv. optická štruktúra prostredia a spektrálne zloženie svetla, teda málo času stráveného vonku a naopak, veľa času v interiéri.
Prostredie pôsobí na to, aký veľký obraz vzniká na periférii sietnice. Ak sme v interiéri, sú všetky predmety blízko a obraz na periférii nášho zorného poľa je iný, než keď sme vonku. Práve objav, že periféria sietnice má vplyv na zhoršovanie dioptrií, bol pomerne zásadný a umožnil vývoj špeciálnych optických metód, ktoré brzdia ďalšie zhoršovanie krátkozrakosti.
Spektrálne zloženie svetla pôsobí prostredníctvom chémie v oku – množstvo vytvoreného dopamínu priamo ovplyvňuje poddajnosť očnej gule (skléry) a jej náchylnosť na ďalší rast. Pobyt na dennom svetle, keď sa vylučuje dostatočné množstvo dopamínu, teda pôsobí preventívne proti zhoršovaniu zraku. Aby bol efekt denného svetla dostatočný, je potrebné stráviť vonku minimálne dve až tri hodiny denne, celkovo minimálne 14 hodín týždenne. Pobyt vonku má však najlepší vplyv, ak sa ešte krátkozrakosť neobjavila. Len čo sa objaví, je už tento efekt nedostatočný a aby sa zhoršovanie krátkozrakosti spomalilo, treba pridať aj niektorú z ďalších metód.
Moderné metódy spomaľovania rastu krátkozrakosti
Výskum v oblasti detskej krátkozrakosti (myopie) je v posledných dvadsiatich rokoch enormný. Alarmujúca je situácia v ázijských krajinách, kde trpí krátkozrakosťou už viac ako polovica 10-ročných detí a odhaduje sa, že v roku 2050 bude krátkozraká polovica obyvateľstva sveta. Vďaka novým objavom sa v oku podarilo identifikovať komplikované mechanizmy, ktoré rozhodujú o tom, ako veľmi bude v detstve rásť a to otvorilo cestu novým metódam korekcie. Možno povedať, že aktuálne hľadáme takú korekciu, ktorá zlepší videnie, ale zároveň bude brániť ďalšiemu zhoršovaniu krátkozrakosti, alebo ho aspoň bude čo najviac brzdiť. Kým ešte pred niekoľkými rokmi sa na mínusové dioptrie predpísali iba klasické okuliare alebo šošovky, dnes už môžeme vhodne zvolenou stratégiou ponúknuť rodičom viac, než len korekciu zraku ich detí. Môžeme ponúknuť prevenciu, teda spomalenie ďalšieho zhoršovania zraku.
Prehľad možností – myopia control strategie
Dostupné možnosti modernej korekcie krátkozrakosti s dôrazom na spomalenie jej zhoršovania:
- kontaktné šošovky na deň (mäkké hydrogelové alebo silikon-hydrogélove šošovky)
- kontaktné šošovky na noc (orto-k šošovky)
- špeciálne okuliarové šošovky (defokusačné sklá s technológiou H.A.L.T., D.I.M.S)
- atropínové kvapky (slabé koncentrácie 0,01% alebo 0,025%
Ktorý variant korekcie je pre moje dieťa najlepší a ako si vybrať?
To, ktorý variant je najlepší, je vysoko individuálne. Pri výbere vhodnej metódy berieme do úvahy množstvo faktorov – vek dieťaťa, hodnotu dioptrií, schopnosť manipulovať so šošovkami, riziko ďalšieho zhoršovania, čas strávený v interiéri vs. čas vonku, výskyt dioptrií v rodine a samozrejme, aj finančnú náročnosť.
Na základe vyšetrenia vám vždy odporučíme to, čo by bolo najlepšie pre Vaše dieťa aj pre Vaše rodinné fungovanie.V priebehu času dieťa sledujeme, hodnotíme efektivitu zvolenej stratégie a podľa toho môžeme metódu meniť, alebo aj kombinovať (napríklad atropínové kvapky + orto-k, alebo jednodenné šošovky a okuliarové sklá). Prehľad aktuálných možností myopia control stratégie prinášá medzinárodný informačný portál "Myopia profile". Najnovšiu infografiku si môžete stiahnuť tu.
Možnosti korekcie sú dnes bohaté, ide iba o to nebyť voči krátkozrakosti ľahostajný. Pri včasnom záchyte dokážeme spoločne urobiť pre zdravie očí našich detí mnoho. V optike Fontána sme hrdí na to, že Vám a Vašim deťom dokážeme ponúknuť všetky dostupné metódy korekcie na jednom mieste. Disponujeme najmodernejším vybavením potrebným na aplikáciu všetkých typov kontaktných šošoviek i prístrojov na presné meranie axiálnej dĺžky oka. Máme už viac ako 3-ročné zkúsenosti s aplikáciou nočných orto-k šošoviek a celkovo úspešně naaplikovaných viac ako 200 detí nočnými šošovkami, cez 100 detí s dennými kontakntými šošovkami na kontrolu krátkozrakosti a aktuálne sledujeme progresiu už u viac ako 100 detí nosí sklá Stellest. Ak nechcete zostať ani vy ľahostajní ku zraku a zdraviu očí svojich detí, stačí sa ku nám objednať a rezervovať si vyšetrenie zraku alebo konzultáciu ohľadom myopia control stratégie.