Hypermetropia (ďalekozrakosť) je očná vada, kedy je oko relatívne krátke, resp. má v uvoľnenom stave nižšiu lámavosť, než je potrebné. Slabšia lámavosť pri hypermetropii dokáže oko do určitej miery korigovať vlastným úsilím - zvýšením lámavosti očnej šošovky, tzv. akomodáciou.

Videnie pri hyrpermetropii

To, ako veľmi je ovplyvnené videnie je veľmi premenlivé a závisí na tom, aká je vada vysoká a akú má oko v danej chvíli schopnosť akomodácie. Akomodácia totiž klesá s vekom. Detské oči majú schopnosť doostriť až 10 dioptrií, zatiaľ čo dospelému človeku môže robiť problém doostriť už len jednu dioptriu.
Rozdielná schopnosť kompenzácie je dôvod, prečo sa hypermetropia prejavuje inak u detí a inak u dospelých. Kým dospelý väčšinou spozoruje horšie videnie, u detí sú prejavy nešpecifické. K typickým príznakom hypermetropie u detí patrí bolesť hlavičky najmä po práci na blízko, odpor k činnostiam do blízka, nesústredenosť pri maľovaní, písaní, robení domácich úloh, slzenie a žmolenie očí. V predškolskom veku na seba hypermetropia môže upozorniť náhle vzniknutým škúlením. Vysoká snaha korigovať dioptrickú chybu je fyziologicky spojená so stáčaním očí k sebe, preto začne zabiehať jedno, alebo striedavo obidve očká smerom k nosu (konvergentný strabizmus).

Príčina vzniku hypermetropie

Vada je podmienená malou veľkosťou očnej gule, krátku axiálnu dĺžkú oka. Všetky deti sa totiž rodia s menšou veľkosťou očka, ktoré postupne dorastá tak, že okolo 6 rokov dosiahne správnej veľkosti.
Určitá hodnota hypermetropie je pre daný vek teda celkom normálna a nekoriguje sa.

Nízka hypermetropia je v predškolskom veku žiadúca a jej korekcia by mohla spomaliť správny vývoj očka.

Pokiaľ je ale hypermetropia vyššia, než je pre daný vek normálne alebo ak je spojená so škúlením, potom sa ku korekcii pristupuje.
U dospelých sa ďalekozrakosť koriguje ak sú prítomné subjektívne ťažkosti buď s videním, alebo s bolesťami hlavy a únavy očí. Pre predpis korekcie nie je u dospelých pacinentov väčšinou nutné rozkvapkávanie a opierame sa o výsledok tzv. subjektívnej refrakcie, kedy sa čítajú písmená na LCD obrazovke. U detí sa pri subjektívnej refrakcii hľadá najlepšie tolerovaná hodnota dioptrie, ale vždy sa prihliada ku skutočnej, tzv. objektívnej hodnote vady, ktorú spoľahlivo zistíme len po riadnom rozkvapkaní. Preto sa deti v rámci prvého očného vyšetrenia musia vždy rozkvapkávať.

Ku korekcii hypermetropie sa všeobecne najlepšie hodia okuliare. U detí zostáva rovnaká dioptria na diaľku aj na blízko, detské okuliare sú preto univerzálne a deti ich majú na stále nosenie. Podobne je to u mladých dospelých do 40. roku. Po 40-45 roku sa k základnej vade hypermetropie pridáva aj fyziologický pokles zraku do blízka, tzv. presbyopia. V tom okamihu dospelý pacient potrebuje jedny slabšie plusové okuliare do diaľky, zatiaľ čo do blízka používa približne o 0,75 až 2,5 dioptrie silnejšie. Alternatívou k dvom okuliarom sú jedny multifokálne okuliare.

Prognóza hypermetropie

U detí do 6 rokov je prognóza väčšinou dobrá. Ak je vada nízka, potom možno očakávať, že sa bude postupne s rastom očka znižovať. Ak pretrváva vyššia vada aj po nástupe do školy je šanca na úplné vymiznutie vady menšia, ale stále je nádej, že sa dioptria aspoň zníži.
Preto sú pri deťoch s plusovými dioptriami žiadúce časté kontroly, aby sa sila okuliarov prispôsobovala aktuálnemu stavu. Ak dieťa začne okuliare odmietať, môže to znamenať, že sa dioptria znížila a sú už pre neho moc silné.
U dospelých sa naopak už od detstva existujúca hypermetropia postupne prejavuje. Častokrát sa prvé prejavy objavia už po 35. roku občasnými ťažkosťami pri čítaní. Po predpise korekcie na blízko sa potom s odstupom niekoľkých léz zmanifestuje aj nižšia hodnota dioptrie do diaľky.