Život v dnešnej dobe je stále viac spojený s používaním digitálnych zariadení, ako sú počítače, tablety či telefóny. To, že dlhodobý pohľad na monitor môže mať aj veľmi nepriaznivý vplyv na oči, si väčšinou nepripustíme. A pokiaľ áno, tak je to až vo chvíli, kedy sa začnú prejavovať prvé príznaky, tzv. digitálnej únavy zraku.
Digitálna únava zraku sa tak stáva fenoménom dnešnej doby. O čo vlastne ide a ako ju spoznáme? Stav sa charakterizuje ako ťažkosti s videním či zaostrovaním, nepríjemný pocit v očiach, ktorý sa objavuje v súvislosti s prácou na počítači, tablete alebo na telefóne. Okrem rozmazaného videnia sem patrí aj bolesť krku či ramien a tiež pálenie a rezanie očí a viečok.
Kto je najviac ohrozený?
Digitálna únava zraku trápi stále širšiu vekovú skupinu ľudí. Najhoršie sú na tom však mladí ľudia vo veku od 18 do 45 rokov a často aj dospievajúci. Dôvod je jednoduchý - intenzívne používanie monitorov, vysoké pracovné nasadenie, práca aj v neskorých večerných hodinách. Množstvo ľudí navyše trpí aj očnou vadou, ktorú si zatiaľ nenechali vyšetriť. Pritom aj malá očná vada dokáže pri sledovaní drobného písma na monitore robiť ťažkosti. Ďalšou ohrozenou skupinou sú nositelia kontaktných šošoviek. Aby kontaktné šošovky dokázali poskytnúť kvalitné videnie a príjemný pocit, musia byť správne vybrané očným odborníkom. Význam má okrem správnej dioptrickej hodnoty aj materiál a geometria šošovky - t.j parametry zakrivenia, priemeru a sagitálnej hĺbky. Veľa nositeľov dnes význam odborne vedenej aplikácie šošoviek podceňuje a výber uskutočňujú sami na základe recenzie či doporučenia známych. Tým sa však vystavujú riziku nielen vážnych zdravotných komplikácií, ale aj spomínanému nepohodliu pri sledovaní monitora a dispeja.
Čo stojí za ťažkosťami?
Syndróm digitálnej únavy zraku je komplexným problémom. Bohužiaľ neexistuje jediná príčina. Únava a bolesti sú totiž väčšinou výsledkom pôsobenia viacerých faktorov. Do prvej skupiny "škodlivých" faktorov patria očné vady. Ide o už skôr spomínané nekorigované alebo aj zle korigované očné vady. Ľudia si často nepripúšťajú, že sa ich zrak mohol zhoršiť a nosia stále rovnaké dioptrie aj niekoľko rokov.
Oči sa ale menia celý život a tak aj dioptrie je treba nechať si aspoň raz za tri roky premerať.
Podobne môže vadiť očný astigmatizmus. Zhruba každý tretí nositeľ okuliarov potrebuje k ostrému videniu aj cylinder. Ten sa však veľakrát - najmä pri kontaktných šošovkách - zanedbáva. Výsledkom potom je neostré videnie a snaha o doostrovanie prižmúrením, alebo náklonom hlavy. A práve žmúrenie očí vedie okrem vrások aj ku zvýšenému napätiu svalov v okolí oka a následnému pocitu únavy.
Špecifickým problémom je zaostrovanie do blízka, tzv. akomodácia. Čím je čítaný text bližšie k očiam, tým je zaostrovanie náročnejšie. Mobilný telefón bežne držíme o 15 až 20 cm bližšie, ako tlačený text a nároky na akomodáciu tak rastú. Schopnosť zaostrovania fyziologicky klesá s vekom a je najčastejším dôvodom pre nosenie okuliarov do blízka po 40 roku života. Pri používaní displeja v kratšej vzdialenosti je potreba zaostrovania neprirodzene vysoká, a tak ťažkosti so zaostrovaním dnes začínajú trápiť ľudí aj dlhodobo pred štyridsiatkou.
Sústredený pohľad na monitor v priestore je náročný aj pre oči ako pár. Obe očné osy sa musia presne stočiť tak, aby sa preťali v rovine počítača a toto nastavenie dlhohodobo udržiavať. Pokiaľ naviac potrebujete občas zaostriť na iný monitor, do papieru na stole, alebo na telefón, je potreba presnej koordinácie ešte väčšia. Pokiaľ oči toto nezvládnú, objavuje sa dvojité či rozmazané videnie a bolesti hlavy. To, ako túto záťaž znáša konkrétny človek, možno posúdiť jedine pri vyšetrení zraku zameranom na binokulárne videnie.
Ďalší zdroj problémov je spojený s povrchom očí a s kvalitou sĺz. Sústredený pohľad na monitor vedie k tomu, že zabúdame žmurkať. Pri každom žmurknutí sa celý povrch oka pokryje vrstvičkou sĺz. Pokiaľ žmurkáme málo, vrstvička sĺz praská, očný povrch vysychá a rozvíja sa syndróm suchého oka. To vedie k pocitu pálenia a rezania. Podporuje to aj suché prostredie v kancelári s klimatizáciou alebo ústredným kúrením. Pokiaľ človek naviac nosí kontaktné šošovky z materiálu, ktorý ľahko podlieha dehydratácií, ťažkosti sú o to horšie. Osýchajúca kontaktná šošovka doslova vysáva vodu zo sĺz a oči pália a režú.
Posledným faktorom, je usporiadanie pracoviska. Jedná sa o vzdialenosť a umiestnenie monitoru, veľkosť písma a nastavenie jasu obrazovky. Krátka vzdialenosť monitoru, pozícia nad úrovňou očí, vysoký jas a malé písmo vedú k neprimeranému zaťaženiu akomodácie, vysychania povrchu oka a oslneniu.
Ako teda efektívne únave predchádzať?
Je potrebné strážiť si všetky tri oblasti. Základom sú správne okuliare alebo kontaktné šošovky. Aktuálne je na trhu rada špeciálnych okuliarových šošoviek, ktoré sú priamo určené pre zníženie únavy pri práci s počítačom. Ich optika je navrhnutá tak, aby znížila akomodačné zaťaženie pri pohľade do blízka a uľahčila preostrovanie na rôzne vzdialenosti.
Po novom sú k dispozícií aj kontaktné šošovky s rovnakou funkciou. Tieto šošovky sú naviac vyrobené z materiálu, ktorý vyhovuje aj suchému prostrediu v kanceláriách a oči nevysušuje.
Dôležitá je aj ergonómia práce. To znamená nastaviť si počítač tak, aby ste mali oči pri práci sklonené smerom dole, nastaviť si optimálnu veľkosť písma aj jasu na monitore. Zabúdať by ste nemali ani na dostatočný pitný režim, pravidelné žmurkanie a hlavne prestávky v práci. Základné proti-únavove pravidlo hovorí: Každých 20 minút, uvolniť oči aspoň 20 sekundovým pohľadom do diaľky.