Novinky zo svetového výskumu

Prečo tento článok vznikol?

Popri každodennej práci s pacientmi pravidelne sledujem nové odborné publikácie, pretože práve kvalitný výskum nám pomáha rozhodovať sa presnejšie a bezpečnejšie. V aktuálnom čísle odborného časopisu Contact Lens and Anterior Eye ma zaujali tri práce venované ortokeratológii a kontrole detskej krátkozrakosti. Rozhodla som sa ich priblížiť zrozumiteľne a zároveň vysvetliť, ako ich výsledky vnímame v kontexte našej praxe.

Je prirodzené, že rodičia sa pýtajú, či môže pravidelné nočné nosenie šošoviek oko poškodiť. Ortokeratologická šošovka počas spánku kontrolovane mení rozloženie epitelu prednej plochy rohovky. Vedcov preto zaujíma nielen výsledné videnie, ale aj to, ako na liečbu reagujú jednotlivé bunky.

Čo skúmali vedci?

Austrálski autori sledovali 12 zdravých mladých dospelých vo veku 18 až 29 rokov, ktorí predtým ortokeratologické šošovky nenosili. Pomocou in vivo konfokálnej mikroskopie zobrazovali bazálne bunky centrálneho epitelu rohovky, bunky horného limbu a výraznosť Vogtových palisád pred začiatkom nosenia, po siedmich dňoch a po štrnástich dňoch.

Limbus je pre zdravie oka mimoriadne dôležitý. Nachádza sa na prechode medzi rohovkou a spojovkou a obsahuje mikroprostredie limbalných kmeňových buniek, ktoré zabezpečujú obnovu rohovkového epitelu.

Autori pozorovali drobné numerické zmeny v hodnotení buniek, tie však neboli štatisticky významné a interpretovali ich ako možnú skorú adaptáciu epitelu, nie ako dôkaz ochorenia. Zároveň ukázali, že konfokálna mikroskopia môže byť v budúcnosti užitočná pri výskumnom sledovaní veľmi jemných, ešte klinicky neviditeľných zmien.

Ako bezpečnosť sledujeme v Optike Fontána?

Výsledok štúdie dobre korešponduje s našou doterajšou klinickou skúsenosťou. Za päť rokov intenzívnej ortokeratologickej praxe sme u približne 300 používateľov nepozorovali klinické známky deficitu limbalných kmeňových buniek.

Pri kontrolách však neposudzujeme iba ostrosť videnia alebo polohu terapeutickej zóny. Na štrbinovej lampe dôkladne vyšetrujeme centrálnu aj periférnu rohovku, spojovku a oblasť limbu. Používame pritom fluoresceín sodný – žlto-oranžové diagnostické farbivo, ktoré zvýrazní aj drobné poruchy povrchu rohovkového epitelu.

Naša skúsenosť nie je náhradou kontrolovanej vedeckej štúdie. Je však dôležitým praktickým doplnením: pri správnej aplikácii, kvalitnom materiáli šošovky, dôslednej hygiene a pravidelných kontrolách sme u našich pacientov zatiaľ nezaznamenali klinický obraz limbalného deficitu.

Rodičia sa často pozerajú predovšetkým na dioptrie. Pri kontrole krátkozrakosti je však rozhodujúce niečo iné: ako rýchlo sa predlžuje samotné oko.

Ortokeratológia dočasne mení tvar rohovky, a preto dioptrie namerané počas jej používania nevypovedajú priamo o progresii myopie. Objektívnym ukazovateľom je axiálna dĺžka – vzdialenosť od prednej časti oka po sietnicu.

Päť rokov sledovania

Druhá práca retrospektívne analyzovala 61 detí vo veku 8 až 13 rokov, ktoré používali ortokeratologické šošovky a absolvovali kompletné päťročné sledovanie. Autori ich rozdelili na skupinu s pomalšou progresiou, pri ktorej sa oko za päť rokov predĺžilo o menej než 1 mm, a skupinu s rýchlejšou progresiou s rastom najmenej 1 mm.

Zaujímalo ich, či možno už podľa prvého, druhého alebo tretieho roku odhadnúť dlhodobý výsledok liečby.

 Hodnota po prvom roku mala dobrú schopnosť rozlišovať budúce riziko a trojročná hodnota bola ešte presnejšia. Čím rýchlejšie sa oko predlžovalo počas prvých rokov, tým väčší bol spravidla aj jeho celkový rast za päť rokov. :        

Ako účinnosť hodnotíme v našej praxi?

S rodičmi vždy otvorene komunikujeme konkrétnu hodnotu axiálnej dĺžky aj jej zmenu v čase. Výsledok neposudzujeme iba podľa jednej pevnej hranice, ale porovnávame ho s vekom dieťaťa, jeho predchádzajúcim tempom progresie a referenčnými údajmi o prirodzenom raste oka.

Vychádzame aj z údajov štúdie ORINDA, ktorá opisuje vekovo závislé tempo rastu oka u emetropických detí a u detí s neliečenou krátkozrakosťou. Podrobnejšie sme tento spôsob hodnotenia vysvetlili v článku Ortokeratológia v manažmente detskej myopie.

Ide o naše priebežné klinické zhodnotenie, nie o publikovanú analýzu všetkých pacientskych dát. Veľmi dobre však ilustruje jednu podstatnú skutočnosť: žiadna metóda nemá u všetkých detí rovnaký účinok.

 Ak axiálna dĺžka rastie rýchlejšie, nekonštatujeme iba, že liečba „nefunguje“. Kontrolujeme správnosť a pravidelnosť nosenia, polohu terapeutickej zóny, optický profil vytvorený na rohovke, režimové faktory a podľa potreby zvažujeme ďalší postup. Jednou z možností môže byť aj kombinácia s nízkodávkovaným atropínom. Ortokeratológia nie je liečba typu „nasadíme šošovky a čakáme“. Je to dlhodobý proces, počas ktorého pravidelne meriame rast oka a podľa výsledkov upravujeme ďalší postup.          

Posledná zo štúdií porovnávala dve aktívne metódy kontroly krátkozrakosti: ortokeratologické šošovky a mäkké kontaktné šošovky s technológiou predĺženej hĺbky ostrosti – EDOF.

Autori sledovali 56 očí 28 pacientov vo veku 6 až 16 rokov počas 12 mesiacov. Tridsať očí používalo mäkké EDOF šošovky a 26 očí ortokeratologické šošovky.

Rozdiel medzi skupinami nebol štatisticky významný. Obe metódy boli spojené s menším rastom oka, než aký býva uvádzaný pri neliečenej detskej myopii, a zraková ostrosť zostala stabilná. Ortokeratológia podľa očakávania menila zakrivenie rohovky, zatiaľ čo pri mäkkých šošovkách sa takéto štrukturálne zmeny nepozorovali. :contentReference[oaicite:4]{index=4}

Čo tento výsledok znamená pre našich pacientov?

Pre nás nie je hlavnou správou to, ktorá skupina mala numericky menší priemerný rast. Podstatné je, že moderný myopia management ponúka viac účinných možností a ortokeratológia nemusí byť automaticky najlepšou voľbou pre každé dieťa.

EDOF šošovky použité v štúdii nie sú na Slovensku bežne dostupné. V našej praxi používame iné mäkké kontaktné šošovky určené na kontrolu myopie, najmä jednodenné šošovky MiSight a individuálne vyrábané BYO Premium MC.

Tieto šošovky nie sú totožné so skúmaným EDOF dizajnom, preto na ne nemožno automaticky prenášať presné výsledky tejto štúdie. Patria však do rovnakej širšej skupiny optických intervencií, ktorých cieľom je spomaliť progresiu krátkozrakosti pomocou špeciálne navrhnutého obrazu na sietnici.

Rozhodnutie závisí od veku, výšky myopie a astigmatizmu, tvaru rohovky, rýchlosti doterajšej progresie, schopnosti manipulovať so šošovkami, športových aktivít, denného režimu aj motivácie dieťaťa a rodiny.

Pre jedno dieťa môže byť ideálna ortokeratológia, pretože cez deň nepotrebuje okuliare ani šošovky. Inému viac vyhovuje jednodenná mäkká šošovka. Ďalšie dieťa môže bezpečnejšie a spoľahlivejšie používať špeciálne okuliarové šošovky na kontrolu myopie.

Čo si z týchto troch štúdií odnášame?

Najnovší výskum neposúva ortokeratológiu smerom k jednej univerzálnej odpovedi. Naopak, zdôrazňuje potrebu presného sledovania, kritického hodnotenia výsledkov a individualizácie liečby.

Ako tieto poznatky prenášame do praxe?

Kvalitná starostlivosť podľa nás nestojí iba na moderných prístrojoch alebo na dostupnosti najnovších šošoviek. Stojí aj na ochote priebežne sa vzdelávať, kriticky čítať odborné práce a rozlišovať medzi tým, čo štúdia skutočne dokázala, a tým, čo zatiaľ zostáva otvorenou otázkou.

Výsledky výskumu preto nepreberáme mechanicky. Porovnávame ich s celkovým stavom dieťaťa, vlastnými meraniami a dlhodobým vývojom. Rodičom otvorene vysvetľujeme, čo môžeme od zvolenej metódy očakávať, ako budeme účinok kontrolovať a kedy by bolo vhodné ďalší postup zmeniť.

Práve toto spojenie vedeckých dôkazov, moderných vyšetrovacích možností a každodennej klinickej skúsenosti považujeme za základ zodpovedného myopia managementu.

Súvisiace informácie

Autor: Mgr. Jitka Krasňanská, Ph.D., optometristka

Článok má informačný charakter a nenahrádza individuálne vyšetrenie. Uvedené výsledky štúdií je potrebné interpretovať v kontexte ich metodiky, veľkosti sledovaného súboru a dĺžky pozorovania.